Mate Berac

Mate Berac, známy tiež ako aj Pretúr, je významným težakom -roľníkom v malom mestečku na ostrove Brač. Pochádza z významnej težackej rodiny. Mal 2 dvoch bratov. Ako mládenec odišiel z domu na zárobky a stal sa námorníkom. Slúžil pod velením Nikovho otca kapetána Luku Dubčića. Ako 30 ročný sa oženil s peknou a pracovitou Jerou. Spolu ťažko pracovali, a po dlhej a poctivej práci si nahonobili vlastný domček, polia a stali sa uznávanými nielen medzi težakmi, ale aj medzi pánmi:
,, Keď príde medzi pánov, i medzi nimi ma poctivosti.‘‘ 17
Mate ma v diele niečo vyše päťdesiat rokov, má prešedivelé čierne vlasy, dlhé fúzy, ktoré sa vynímajú na jeho hnedastej pleti . Má mohutnú hnedú postavu, na ktorej bolo možno badať znaky ťažkej roboty a roky strávené na tuhom Dalmátskom slnku.
Nemal nijaké školy a aj napriek tomu ho v dedine považovali za človeka múdreho a inteligentného, ktorým Mate bezpochyby bol. Bol statočný a poctivý a vždy zdvorilý k ostatným ľuďom. Aj v najťažších životných situáciách si zachoval vlastnú dôstojnosť a nikomu sa nikdy nepodlizoval. Nikdy sa proti ničomu nebúril a dbal na spoločenskú slušnosť.
S Jerou má 3 deti- syna Ivana a dcéry Matiju a Katicu. V rodine ma neohrozené miesto hlavy rodiny a každý ho rešpektuje :
,, Ja som gazda, mňa bude každý slúchať.“ 18
Silou svojej osobnosti dbá, aby sa v jeho rodine dodržiavali nielen zvyky a tradície, ale aj nepísané, no prísne zákony spoločensko -triednych vzťahov.
Keď nastavajú v dome nezhody medzi Ivanovou ženou Baricou a starou Jerou, Mate využíva svoje autoritatívne postavenie v rodine a objektívne rieši situáciu. Starej Jere radí, aby radšej ustúpila a nehádala sa s Baricou pre maličkosti, zatiaľ čo Baricu, ktorá chcela v rodine rozkazovať , objasňuje jej postavenie v rodine:
,, V pretúrovskej rodine bola stará obyčaj, že každý musel niekoho slúchať.“ 19
Nakoniec Mate presvedčí obe ženy, aby sa uzmierili a presvedčí aj syna Ivana, ktorý za nim prišiel, aby si vypýtal povolenie ísť na zárobky do Ameriky, aby zostal doma a staral sa o spoločný majetok čím sa všetky problémy naoko „vyriešili“.
Mate v ľuďoch vyvoláva pocit odhodlanosti, rozhodnosti a sebaistoty k čomu mu prispieva aj výzor, dodávajúci mu energickosť a niečo čo ľudí núti ho rešpektovať a obdivovať. Tieto pocity mal aj jeho syn, keď sa odhodlal za ním prísť a opýtať sa ho na odchod do Ameriky:
,,Muž ktorému, v každom mihu, v každom pohybe vyráža sa odhodlanosť, rozhodnosť.“ 20
Hoci mal Mate v domácnosti autoritatívne postavenie a pôsobil drsne a necitlivo, v skutočnosti bol veľmi láskavý a citlivý a veľmi si zakladal na šťastí svojich detí. Mal rád všetkých z nich, no najviac najmladšiu Katicu, ktorá bola jeho miláčikom. Keď išiel po Katicu a Matiju na slávnosť u šory Dory, chcel Katicu potrestať, no keď ju videl krásnu tancovať s Nikom bol na ňu v kútiku duše hrdý aj keď to na sebe nedal zdať a stále pôsobil prísne. Vo svojej rodine sa snaží zachovať staré spoločenské pomery, a pretože si uvedomuje rozdiely medzi spoločenskými vrstvami dohovára Katici, aby sa nezdržiavala v prítomnosti pánov. Jeho zámerom bolo priviesť ju na správnu cestu, ktorú mala predurčenú svojím spoločenským postavením.
Keď sa Mate dozvedá o vzťahu Nika a Katice, rozhodne sa proti nemu stavia a chce prinútiť Katicu zabudnúť na Nika:
,,Vyženiem ja jej z hlavy panákov!“ 21
Bojí sa o česť svojej dcéry a vie, že ich vzťah nemá budúcnosť pre spoločenské rozdiely.
,,Ja ju viedol k cnosti, a ona- hľa, do bahna sa rúti, do záhuby!“ 22
Mate bol taký nahnevaný, že po prvý krát v živote sa opovážil otvorene vystúpiť proti pánom. Vinu za celú situáciu kladie na plecia Nika a hlavne šory Anzuly, ktorú obviňuje zo zlej výchovy.
,,Kto nám má predchodiť dobrým príkladom, nás nízkych, ktorí sa prpleme v čiernej zemi od svitu do mraku, aby sme nezhynuli od hladu a aby si naši hospodári mohli hovieť v pohodlí? Oni majú svietiť nám, ktorí nemáme kedy pozdvihnúť oči k výšinám…. A čo vidíme? Práve z ich domov vychodí hniloba, smrad a skaza a šíri sa do našich tichých chalúp, do našich čistých rodín. Dieťa odrástlo bez bázne božej; nemá nad sebou pána, ani hospodára. Každá chúťka musí byť splnená, nič sa mu nemôže odoprieť. Treba ich pustiť- nech špinia, šliapu česť, prznia, trhajú sväté zväzky!“23
Aj tu môžeme vidieť, že hoci si Mate uvedomoval, že len vďaka ľuďom ako je on sa páni môžu mať dobre, nebúri sa proti spoločenskej rozvrstvenosti, ba práve naopak schvaľuje ju, len sa mu nepáči, že pánsky chlapci ako Niko sa zahrávajú s prostými dievčatami. Napokon, keď sa trošku upokojil, Anzula sa mu zaručila za synove konanie a spoločne sa napokon dohodli, že im v ich vzťahu nebudú prekážať a tým im poskytnú príležitosť uvedomiť si nereálnosť ich vzťahu.
Cely život zasvätil práci na poli a vo viniciach a aj keď bol na mori, nemohol tam vydržať, pretože ho táto práca nenapĺňala tak ako práca na poli a vo viniciach. V nej vidí zmysel svojho života a bez nej by mu život pripadal prázdny a bezvýznamný:
,, Za Matem vtiahla do izby vôňa viníc a hory, zeme, v ktorej sa prehrabuje i bude sa prehrabávať až do smrti.‘‘24
Ani sa nenazdal ako, začalo ho počas oberačky pobolievať v boku. Premáhal sa, pretože vo viniciach bolo ešte veľa roboty. Keď však bolo všetko hotové Mate cítil, že to bola jeho posledná oberačka. Preto sa išiel prejsť po celom svojom majetku, zhodnotil svoju celoživotnú prácu a až potom ,keď videl aj posledný kúsok svojej zeme poddal sa liečiť . Nakoniec vysvitlo, že ma rakovinu a bolo len otázkou času kedy zomrie. Mate sa smrti nebojí.
Počas choroby ho navštívilo mnoho ľudí, medzi ktorými bola aj šora Anzula. Prišla za ním, aby mu ponúkla peniaze ako odškodnenie pre Katicu. Mate hrdo odmieta, no nakoniec po uvážení peniaze prijíma a lúči sa s ňou. Pred smrťou chce Mate ešte doriešiť nedoriešené problémy a napraviť čo sa ešte dalo. Dohovoril Katici, že jej láska s Nikom bola už od začiatku nezmyslom a aby sa nepriečila Paškovej ponuke vziať si ho za muža. Nikovi požehnal v jeho vzťahu s Doricou. Celý svoj majetok odkázal synovi Ivanovi, pretože nechcel aby sa po jeho smrti rozdelil na menšie časti.
Mate si uvedomuje, že umiera bez nástupcu a nasledovníka, ktorý by jeho tradíciu a jeho názor udržiaval čo i len vo vlastnej rodine. Ešte menej vyhliadok je, že by jeho patriarchálny názor niekto udržiaval v spoločnosti. Šora Anzula si pri Mateho smrteľnej posteli uvedomuje, že dom Mateho Beraca je:
,, Skutočne jediný dom zo sedliackych…, jediný dom, čo poznám, ktorý vie, že má gazdu a hlavu. “25
Teda jediný patriarchálny dom. A pravé tento jediný , patriarcha „ umiera prakticky bez nasledovníka.
Mate sa pred smrťou zamýšľa nad zmyslom života.
,,Mysleli by sme, že život trvá, kým nastane smrť: a ja si myslím, že my začíname umierať ešte vtedy, keď chodíme po svete zdraví a čerství. Nádej za nádejou ťa opúšťa, žiadosti hynú a pomíňajú, na čom si si v mladosti zakladal, v starobe o to nestojíš. “ 26