Niko Dubčić

Niko je mladý, elegantný statkár z najvýznamnejšej statkárskej rodiny v okolí. Jeho otec, kapetán Luka, nahonobil veľký majetok, ktorý po jeho smrti pripadol celý jemu a jeho matke. Tá ho odmalička vychovávala v statkárskom duchu a dovolila mu všetko, čo len chcel. Jeho mládežnícke roky boli spojené s množstvom záletníckych dobrodružstiev, ktoré zažíval spolu so svojím najlepším priateľom Zandomem. Avšak až kým nespoznal Katicu, žiadny z týchto vzťahov nemal pre neho žiaden význam. Aj tento fakt spôsobil, že množstvo ľudí spočiatku považovalo jeho záujem o Katicu, len ako jednu z jeho ďalších zábaviek.
,, Viete, aký je Niko. Bez výberu. Všetko mu je dobré.”1
      Už keď prvýkrát zbadal Katicu, očarila ho svojou krásou a neznajúc skutočnú hodnotu pravej lásky rozhodol sa ju požiadať o jej ruku. O úprimnosti jeho citov a zámerov svedčal aj fakt, že Katica bola prvé dievča, ktoré oficiálne predstavil svojej matke a bol rozhodnutý za ich vzťah tvrdo bojovať proti všetkým spoločenským predsudkom a neprajcom ich lásky. Katicu si stavia do obrazu ideálnej težačky, ktorá je veľmi rozdielna od zvyšku dievčat z jej spoločenskej vrstvy:
,, Nenie ti to, mama, prostá, obyčajná dievka; ani dievka težačka, ofúknutá mestským ovzduším!“2
Mysli si, že ju pozná, no celé jeho zmýšľanie je ovplyvnené vášňou a citmi, ktoré mu nedovoľujú vidieť Katicine vlastnosti v reálnom svetle.
     Katicu pravidelne navštevuje a spĺňa si svoje povinnosti, ktoré vyplývajú z jeho pozície jej snúbenca. Sprevádza ju pri všetkých väčších udalostiach v meste a hrdo si stojí za svojím rozhodnutím zobrať si ju. Pritom si nevšíma reči plné posmeškov a odsudzovania nielen zo strany sedliakov, ale aj od samotných težakov, ktorým chce pomáhať.  
     Už od malička vyrastal v težackom prostredí. Hrával sa spolu s težackými deťmi a aj preto, keď ho privítali u Beracovcov v dome, cítil sa tu príemne a prirodzene. Tieto pocity a spomienky ho utvrdzujú v jeho pláne oženiť sa s Katicou a dostať sa tak bližšie k težackej vrstve, ktorú mal v pláne podporovať a zlepšiť jej život.
,, Ja som prvý statkár v meste, boháč- moja je povinnosť pomáhať ľudu, dvíhať ho mravne i hmotne. Vidíš teda, jedna z jeho dcér ľudu bude mi mostom, ktorý ma dovedie k srdcu ľudu…“3
Takto argumentuje Niko Zandomemu, ktorý sa ho snaží odhovoriť a podáva mu niekoľko argumentov, ktoré sú proti jeho vzťahu s Katicou. Hoci si jeho slová nechce vziať k srdcu, zasadili v ňom štipku neistoty, ktorá ho nevediac ako prinútila otvoriť oči a začať si pomaly všímať škodoradosť a pretvárku zo strany težakov.
      Je odhodlaný dať Paškovi príučku za jeho zlé a arogantné správanie . Nečakal však, že Paško na neho tak vyrukuje a vôbec nie, že mu vytmaví pravdu o Katicinom sľube Paškovi, ktorý mu dala ešte pred službou. Je zaskočený a začína čoraz viac pochybovať o úprimnosti Katicinych citov. Ľahostajnými mu nezostali ani slová, že Katica ho chce len pre jeho postavenie a peniaze.
,,Do kalicha pôžitkov nalial mu kvapku horkého jedu… Zasadil mu do srdca tŕň, ktorý sa nedá ľahko vytrhnúť. Pripravil ho o vieru, zasial doňho pochybnosti, podozrenie -teraz len zrnko, to je pravda : no zrnko môže vzísť, rozrásť sa v strom veľký…“4
     Postupom času, keď je čoraz dlhšie v spoločnosti Dorice, uvedomuje si, že láska, čo cítil ku Katici nebola tá pravá a že v skutočnosti ľúbi Doricu. Kládol si však za povinosť dodržať slovo, ktoré dal Katici, v čom sa prejavuje jeho charakternosť. Svoj vzťah s Katicou si musí čoraz viac spájať s jeho plánom pomáhať težakom. Všetky jeho ilúzie o priblížení sa težakom cez svadbu s Katicou sa však rozplynuli po rozhovore s Katicinou matkou Jerou. Tá mu z chamtivosti začala vyprávať, ako sa Katica hanbila pred ostatnými težakmi, že jej nedal žiadny darček a ako jej ostatný težaci závidia a odsudzujú ju za vzťah s Nikom, čím vlastne totálne znechutila Nika a zničila aj poslednú vec, čo ho spájala s Katicou a to snahu priblížiť sa težakom.
      Niko bol veľmi nešťastný zo svojho postavenia. Pri Katici zostával len z povinnosti a nechcel porušiť slovo, za ktorým si toľko stál .Pri pohľade na Doricu, ktorú nesmierne a vrúcne miluje si stále musí pripomínať:
,,Nie je tvoja- nebude nikdy tvoja…“5
Keď však videl arogantné a vulgárne správanie Katice na oslave, zlomila sa v ňom i posledná štipka trpezlivosti a rozišiel sa s Katicou. Smutný si musel priznať to, proti čomu tak dlho bojoval- proti faktu, že rod a postavenie znamenali veľmi veľa, čo sa týkalo charakteru a vystupovania dámy. V tomto mu pomohlo hlavne porovnanie Katice s Doricou:
,,No seberovné nikdy ony nebudú! Až teraz vidieť, čo znamená rod, pôvod, výchova..“6
     I keď mu už nič nestálo v ceste byť šťastný s Doricou, stále ho trápilo svedomie, že zničil Katicinu česť.
,, Nikdy si neodpustím, že som tak ďaleko zabŕdol. Uvalil som do hanby seba a nadovšetko ju.. Tento hnusný fľak ostane navždy na mne. Bude ma páliť, hrýzť sťa rana raková.“7
Snaží sa ju poprosiť o odpustenie, no keď vidí, že mu nechce odpustiť, hrdo odchádza odhodlaný začať žiť svoj život s Doricou bez žiadnych prekážok.
Jeho vzťah s Matkou bol veľmi zvláštny. Jeden druhého milovali, no nedávali to na sebe znať. Nikdy by neurobil niečo, čo by ju ranilo a aj preto sa vždy snažil plniť jej želania a rozkazy. Vďaka nej sa naučil čo je to zodpovednosť a pracovitosť. Pomáhal jej so statkom a mal na pláne ho rozvíjať a investovať do spoločného podniku so Zandomem.
Bol vzdelaný a inteligentný. Študoval na vinárskej škole a svoje znalosti plne plánoval využiť pri podnikaní so Zandomem.