Šora Anzula

Šora Anzula, vlastným menom Angeolina, pochádzala z významnej šľachtickej rodiny, ktorá však trpela nedostatkom peňazí. Aj pre tento problém sa veľmi mladá vydala za bohatého a úspešného kapetana Luku Dubčića. Mala ho veľmi rada. Kapetan Luka ju zahrnul všetkým čo len chcela a ona mu na oplátku bola obetavou a vernou manželkou. Spolu mali jedného syna Nika. Po pár rokoch však Luka zomrel a ona sa ešte vždy mladá a atraktívna stala vdovou. Mala potom ešte mnoho ponúk na vydaj, no ona zasvätila celý zvyšok života zveľaďovaniu majetku a výchove syna.
V meste zastávala post najvýznamnejšej šory. Bola veľmi prísna k težakom a služobníctvu a aj napriek tomu bola medzi nimi veľmi obľúbená:
,, Šora Anzula nie je osihotená v našom meste, bárs sa všetko pred ňou trasie. Nieto veru nikoho, kto by ju nenávidel: naopak, každý si ju ctí a váži!“ 27
Šora Anzula je pracovitá, energická, veľmi múdra a inteligentná žena čosi po štyridsiatke. Každý deň dávala pozor na prácu nielen okolo svojho statku, ale mala na starosť aj záležitosti pol mesta. Nikdy neodmietla pomoc ľuďom, ktorý ju potrebovali. Bola skúsená nielen v poľnohospodárstve, ale vyznala sa aj v liečení chorých ľudí.
Mala veľmi rada svojho syna, o čom svedčí aj fakt, že sa pre neho už nikdy viac nevydala. Ich vzťah bol však netradičný:
,,Nik by neriekol, že ste mater a syn. Tak čudne akosi zaobchodíte jedno s druhým.“ 28
Aj napriek všetkému sa mali veľmi radi a nikdy by neurobili niečo, čo by mohlo toho druhého raniť. Bola schopná urobiť pre Nika všetko čo len mohla, o čom svedčí aj fakt, že spočiatku bola ochotná vzdať sa v jeho a Katicin prospech celého svojho postavenia v domácnosti.
Spočiatku si myslela, že Niko sa chce s Katicou iba zahrávať a využiť ju ako mnoho težackých dievčat pred tým. A aj preto mu dohovárala, že Katica pochádzala z poctivej rodiny a pretože si Anzula celú túto rodinu vážila, zakázala Nikovi ,aby sa s Katicou zahrával. On však poprel zlé zámery a oznámil jej, že sa chce s Kuticou oženiť. Videla, že Nikovo rozhodnutie oženiť sa s Katicou bolo do veľkej miery ovplyvnené emóciami a krátkodobým poblaznením z Nikovej strany a aj preto mu radila a nástojila, aby sa svadba nekonala skôr ako o rok, čo považovala ako dosť dlhú dobu , aby Niko vytriezvel z nezmyselnej lásky.
,,Vytriezvej trochu z opojenia -rozvažuj, porovnávaj. Drž sa rozumu a nie slepej náruživosti.29
Z Nikovho výberu je Anzula veľmi nešťastná, pretože si pre neho predstavovala oveľa lepšiu nevestu z rovnakej spoločenskej vrstvy a ktorá by spĺňala kritéria: ,, Rod, majetok, postavenie, lesk a elegancia.“ Toto všetko nachádzala v dcére svojej najlepšej kamarátky, Dorice Zorkovićovej, ktorú po spoločnej dohode s jej matkou poslali do kláštora, aby sa naučila dobrým mravom a správaniu aké správna dáma mala vedieť.
Niko ju odsudzoval za neschopnosť prijať myšlienku, že by si našiel manželku z nižšej vrstvy. Za tieto predsudky Anzula nemohla, pretože bola vychovaná v myšlienke, že težaci sa nikdy nebudú rovnať sedliakom a s touto myšlienkou bol spätý celý jej život:
,, Ty povieš- predsudky. A darmo je- v nich sme sa rodili, v nich odrástli, v nich ostareli: ťažko nám sa búriť a dvíhať proti nim. Nimi sa svet riadil, podľa nich pokračoval a dosiaľ sa osvedčovali…“ 30
Anzula si uvedomuje, že po Nikovej svadbe príde do domu nová gazdiná a ona bude musieť prenechať svoje miesto jej. Tieto myšlienky jej spôsobujú množstvo neistoty, čo sa stane nielen s jej statkom, ale aj s težactvom , na ktoré počas tých dlhých rokov dávala pozor a stavala sa do roly jeho obrodinky . Myslí si, že bez dozoru pánov ako je ona by boli težaci zaostalí a nemohli by prosperovať :
,,Težak je ako dieťa. Treba naň dozerať- a nadovšetko treba ho naúčať a karhať.“ 31
Úvahy šory Anzuly na túto tému sa pohybujú na okraji sebazbožňovania. Táto starostlivosť o težactvo je do veľkej miery aj plastikou vlastného sebectva šory Anzuly. Väčšinu týchto úvah v nej vyvoláva totiž predstava, že by sa svojho miesta mala vzdať v prospech Katice- težackej dcéry.
Aby si uľavila a utvrdila sa v svojom rozhodnutí stiahnuť sa do úzadia a nechať celý statok na Nikovi a jeho novej žene, odišla na obchôdzku poli. Keď sa však pozerala na výsledky svojej celoživotnej práce, jej predsavzatia sa náhle rozplynuli a zvíťazila jej sebeckosť spojená z hlboko zakorenenými tradíciami a láskou k jej práci.
Stretnutie s Matem jej prišlo vhod, pretože sa chcela dohodnúť ako budú postupovať v riešení sťahu ich detí. Vedela, že čím viac by Katici a Nikovi zabraňovali stýkať sa, tým viac by ich vzťah upevnili, čo by bolo v rozpore s jej plánmi rozdeliť ich. Keď však oznámila Nikove zámery, že sa chce oženiť s Katicou starému Matemu, ten sa v zápale zlosti odhodlal obviniť Anzulu, ktorá bola jeho hospodarica, za zlú výchovu mladého Nika, ktorému dovoľovala všetko, čo len chcel. Anzula mu nemôže oponovať, pretože si už dávno uvedomila chyby, ktoré robila počas Nikovej výchovy. Jedinou jej obranou bolo, že ako žena bez muža nemala čas na všetky veci, čiže na výchovu syna aj starosť o majetok zároveň. Matemu sa dokonca zverila, že je veľmi nešťastná z toho, že Nikovou manželkou sa nestane Dorica ako to pôvodne plánovala, no je ochotná prijať Katicu do svojho domu. Matemu sa zaručila za úprimnosť Nikovych zámerov a ubezpečila ho, že aj v prípade rozchodu by Katicina česť neutrpela veľkú ujmu.
Anzula nebola zlomyseľná. Keď prišla Katica po prvýkrát do ich domu, Anzula ju prijala vľúdne a priateľsky ako seberovnú. Snažila sa jej pomôcť, hoci ju mohla karhať za množstvo nedostatkov, ktoré Katica mala.
Keď prišla mladá Dorica domov z kláštora, aby mohla byť so svojím otcom, až vtedy si Anzula začala naplno uvedomovať, akú veľkú chybu by Niko urobil, keby si zobral Katicu namiesto Dorice. A tak, aby to nikto nezbadal, začala potajomky pomáhať Dorici. Kúpila jej pekné drahé šaty a zorganizovala oslavu v Dome kapetana Luku na počesť uzdraveného Iliju, ktorú mala pripraviť Dorica. Jej dielo potom zavŕšila pozvaním Katice na obed vďaka čomu mohol Niko porovnať obe dievčaťa a rozhodnúť sa pre lepšiu z nich, pre Doricu. Ako sama vravela ona nerozdelila Nika s Katicou. Ona len dopomohla tomu aby sa ich rozchod uskutočnil skorej:
,, Pri prvom náraze ich láska stroskotala a oni sa rozišli sami od seba. Ja som v tom dopomohla iba natoľko, aby roztržka nastala čím skorej, keď už raz mala nastať.“ 32
Bola charakterná a vedela si stáť za svojim slovom. Keď Mate ležal na smrteľnej posteli, navštívila ho a ponúkla mu peniaze ako odškodnenie pre Katicu, že musela zniesť potupu pri rozchode s Nikom.
Plne si uvedomovala, že s Matem nezomiera len obyčajný težak, ale že s ním zomiera aj jeden s posledných patriarchov v okolí, a že sa minuli časy keď sa težaci pozerali na svojich pánov ako vodcov, bez ktorých by si nevedeli dať rady.