Vlastný názor

Na rozdiel od väčšiny mojich spolužiakov som robila ročníkovú prácu po prvýkrát. Nepociťovala som to ako nevýhodu, hoci v niektorých momentoch mi chýbali skúsenosti. Na začiatku roka som si pôvodne vybrala za ročníkovú prácu Gábora Vlkolinského, a na moje šťastie som si toto dielo neskôr vymenila za Dom v stráni.
O Kukučínovi ako autorovi som spočiatku veľmi veľa nevedela. Známi mi bol len z jeho poviedok, ktoré som videla v televízii. Tieto poviedky sa mi veľmi páčili a aj preto som sa veľmi tešila na román Dom v stráni, mysliac si, že sa znovu dobre pobavím, tak ako pri jeho poviedkach. Avšak až neskôr som si uvedomila, že tieto dva žánre nemôžem porovnávať, pretože každý z nich je niečím špecifický a ojedinelý.
Mnohí Kukučínovi čitatelia uprednostňujú jeho poviedky pred románom a tvrdia, že to už nie je ten starý Kukučín, ktorý napísal poviedky a Dom v stráni nepokladajú za dielo takej hodnoty. Podľa mojej mienky sa títo čitatelia mýlia a Dom v stráni zástava v slovenskej literatúre bezpochyby jedno z najvýznamnejších miest a toto miesto mu právoplatné patri. Je to jedna z tých kníh, ktorá by nemala chýbať v zozname prečítanej literatúry nikoho z nás.
Tento román je veľmi dobre realisticky napísané dielo. Páčil sa mi autorov štýl a tak isto aj spôsob akým čitateľovi približuje prostredie chorvátskeho mestečka. Kniha sa mi čítala s ľahkosťou a bez väčšej námahy prinútiť sa ju dočítať. Čítam veľmi rada, no nestáva sa mi veľmi často, aby som si pri knihe poplakala. Dom v stráni je jednou z tých kníh, ktoré to dokázali a rozplakali ma. Výborne napísaná časť, počas ktorej starý Mate zomiera je jednou z tých časti, pre ktoré sa oplatí prečítať si celú knihu. Z postáv sa mi najviac páčila šora Anzula, z ktorej vyžarovala múdrosť a istým spôsobom aj elegancia v jej konaní. Racionálne sa postavila k vzťahu Nika a Katice a uplatnila tu zásadu, ktorou som sa v živote radila už niekoľko krát, čiže fakt, že čo nejde silou musí ísť rozumom.